Navigácia

Obsah

HISTÓRIA OBCE

Prvá písomná zmienka je z roku 1392 a od roku 1505 sa spomína už ako Jasenovo. V minulosti bola obec osídlená aj nemeckým obyvateľstvom, o čom svedčia aj pomenovanie obce ako Kereswslg a Kenefeld. V prvej písomnej zmienke  o obci sa stala na základe listiny jej majiteľkou a dedičkou Cecília z rodu Rečkovcov. Obec sa v listine spomína ako Kervzeswelg (Jasenova dolina) a od roku 1488 sa už často uvádza v slovenskej podobe (Jassenowo a Jazenowo), v roku 1493 Keresfeld. V roku 1945 ako Jasenowe a v roku 1499 ako Jasenové. Jasenovo  patrilo počas veľkomoravského obdobia do dnešného Slovenského Pravna a od druhej polovice 13. Storočia patrilo majetku uhorských pánov, krátky čas do rodiny Diviackovcov. V 14. A 15. Storočí sa považoval slovensko pravňanský majetok za najvôčší v Turci. Poddanaskej obci vládli rody Ňáriovcov, Rakovskovcov, Dociovcov, Amadeovcov, Serafinovcov a Ujfalušiovcov. V druhej polovici 15. Storočia sa dostalo aj sem nemecké osídľovanie, ťažilo sa tu menšie množstvo rudy najmä medi. V roku 1598 bolo v Jasenove 31 domov. V 17. Storočí patrio Jasenovo medzi stredne veľké obce v Turci. Pri sčítaní ľudu v roku 1715 sa k slovenskej národností hlásilo 11 rodín a k nemeckej 8. V prvej polovici 18. Storočia sa poddanské obyvateľstvo delilo na tri hlavné kategórie podľa vzťahu k pôde na sedliakov, želiarov a podželiarov. V roku 1740 sa o Jasenovské majetky sporili Lazar Appony s Pavlom a Gabrielom Prónayovcami. Cez Jasenovo prechádzala dôležitá cesta spájajúca Hornú Nitru s Turcom. V 16. Storočí tadiaľto viedla poštová cesta (Magna Via) z Bratislavy do Košíc, ktorú založili v rokoch 1552-1553 Matej Taxis. Druhá hlavná spojovacia cesta viedla z Nového Targu (Poľsko) do Bojníc. Na strmom vŕšku jasenovského cintorína stál drevený kostol zasvätený sv. Mikulášovi so starobylým oltárom, ktorý sa v roku 1690 uvádza ako filiálny kostol Slovenského Pravna. Kostol bol v roku 1803 opustený a zariadenie prevezené do farského kostola v Slovenskom Pravne. V roku 1808 sa postavila katolícka farská budova, neskôr adoptovaná na školu, ktorá bola v prevádzke do roku 1977 ako jednotriedka a dvojizbový učiteľský byt.